ꞇla þoꞇꞇız þv ſtrıþa
aꞇ er
pſ moꝛðı
⁊ aꞇ eıꞇılſ
þ̅ vͬ þ͛ eɴ v͛ra.
ſva ſcꝩlꝺı hv͛ ꜹþro̅
v͛ıa ꞇ. alꝺꝛ laga
ſv͛þı ſár beıꞇo
aꞇ s͛ ne ſtrıꝺꝺıꞇ.
Atla þottiz þv ſtriþa
at erpſ morði
oc at eitilſ mórþi aldr lagi
þat var þer eɴ verra.
ſva ſcꝩldi hveʀ ꜹþrom
veria t
ſverþi ſár beito
at ser ne ſtriddit.
Atla þóttiz þú stríða
að Erps morði
ok að Eitils aldrlagi,
það var þér enn verra;
svá skyldi hverr öðrum
verja til aldrlaga
sverði sárbeitu
að sér né stríddit.